jedno uzasne dielo. o nicom a o vsetkom. o vseobecnej podstate cloveka a zivota. kazdy jeden z nas caka v zivote na nieco. kazdy na nieco ine, ale ta podstata ostava. a ked najde to, na co caka, pride nieco dalsie na co sa oplati vyckavat. kazdy caka na vlastneho godota, na nieco, co sa neda dopredu konkretne specifikovat. ked cakate na lasku, viete, ze na nu cakate ale nevie, aku konkretnu podobu bude mat, kedy presne pride. neviete povedat, ze moja buduca laska je muz, ktoreho stretnem 15.6. 2222 na rohu ulice baker street o 16:00 a bude mat slnecne okuliare. proste len cakate na niekoho. ale ked pride viete, ze je to on, ten na ktoreho ste cakali (ved kazdy den stretavame tolko novych ludi pri ktorych sa ten nas siesty zmysel nespusti, ale v tom spravnom momente zistite,ze ano, presne, to je to prave orechove). ked uz narazite na svoju lasku, mozno si myslite, ze tym sa cakanie konci, ale nie je to tak . nieco/niekoho ste nasli, ale zacnete cakat na nieco dalsie. je to ako zacarovany kruh z ktoreho sa neda dostat. ked budem pokracovat v pribehu lasky, tak to moze byt cakanie na prvy bozk, prve lubim ta, prvu spolocnu noc, prvu dovolenku...az spolocnu starobu...stale je na co cakat. tie veci, na ktore cakame su ako zachytne, oporne body v nasom zivote, ktore nam davaju silu v hluchom stave cakania medzi dvoma bodmi.dolezite je, ze vieme, ze raz sa dockame, aj ked to nemusi byt vzdy podla nasich predstav. vsetka ta cinnost medzi bodmi je teoreticky urcena len na vyplnenie priestoru, aby sme sami pre seba ziskali pocit, ze sme ten cas vyuzili, nepremarnili...ale kolko z tej cinnosti je naozaj zmysluplnej a potrebnej?...urcite vela, je to nieco, co nas naplna, uz len pri obycajnom pozerani do stropu nas mozu napadnut neobycajne myslienky, ktore mozu skratit nase cakanie alebo ho aspon urobit prijemnejsim. to znamena, ze by sme nemali orientovat svoj zivot len na hlavne, vysvietene body a nemo postavat pod stromom, ale vyuzit kazdy jeden den naplno, aby sme si po kazdom dni mohli povedat, ze ano, tento den som vyuzil/a naplno....aby kazdy jeden den stal za to -- toto som sem dala specialne kvoli jednej osobe, ona vie o koho sa jedna :))) (make it count)
A ako kazdy iny clovek, aj ja cakam, a verim, ze to na co cakam sa my splni prave podla mojich predstav, lebo vtedy je to to najkrajsie na svete, je to splnenie snov :)
Cakanie na Godota
21.07.2007 19:52:54
..nieco zo zivota o zivote...
Komentáre
takze
Keby som chcela byť vtipná, tak by som povedala, že lepšie by som to nenapísala ani ja...)))))))))
francúzskeho prozaika Samuela Becketta. A ako sa nete v skratke uvádza: "ide o bludný kruh života ľudí (po vojne), hrôzu z nepoznaného sveta, pasivitu ľudí, ktorí nie sú aktívni vôbec v ničom, len čakajú, ako sa všetko vyvinie." A čakám aj ja...
MB